Vzdelanostnú a kultúrnu úroveň mesta i celého regiónu určujú školy, ktoré v ňom pôsobia. Bohatú tradíciu v tomto smere má v učiteľskom vzdelávaní aj Lučenec. Uplynulo už 140 rokov od začatia činnosti Učiteľského ústavu. Za ten čas pripravila táto škola mnoho učiteľov a vychovávateľov v slovenskom i maďarskom jazyku pre jedno z najkrajších povolaní - pre prácu s deťmi.

Niekoľko zastávok históriou

Už v 17. storočí sa v meste nachádzali dve cirkevné gymnáziá - evanjelickej a reformovanej cirkvi. V auguste roku 1869 sa začali rokovania o ich prevzatí pod správu štátu.

27. novembra 1869 sa začalo vyučovanie v Štátnom učiteľskom ústave (Kráľovská učiteľská akadémia). Riaditeľ Terray Károly spolu s dvoma učiteľmi privítali v školskom roku 1869/1870 osemnásť mladých chlapcov, ktorí splnili podmienky prijatia: vek 18 rokov, vysvedčenie z ľudovej školy, zvládnutie prijímacích pohovorov. Vyučovanie prebiehalo od pondelka do soboty a to 3-4 hodiny doobedu a 2 hodiny poobede okrem stredy a soboty. S ústavom bol spojený aj internát a od školského roku 1870/1871 začala pôsobiť aj cvičná škola (prvých 5 ročníkov ĽŠ).

Väčšina študentov prichádzala zo slovenských žúp: Zvolen, Trenčín, Liptov, ... .

Škola sa mohla pýšiť bohatou knižnicou, ktorej najväčšiu časť tvorila zbierka Kubínyiho. Koncom 19. storočia dalo mesto do užívania ústavu neďaleko školy areál pre záhradnícke a telovýchovné účely. 

Vyučovanie

Okrem všeobecnovzdelávacích predmetov sa počnúc druhým ročníkom vyučovali odborné predmety: psychológia, pedagogika, didaktika a učebná prax, na ktorú sa kládol najväčší dôraz. Od školského roku 1884/1885 bolo štúdium na škole predĺžené o jeden rok - teda štvorročné. V tomto období sa žiakom zadávali tzv. konkurzné práce na rôzne témy, z ktorých najlepšie boli aj finančne ohodnotené. Rozvinula sa aj mimoškolská činnosť najmä v prednese poézie a prózy, spevokolu ale aj vydávanie vlastného časopisu.

V roku 1889 sa škola premenovala na Štátnu učiteľskú akadémiu. 

Pedagogická prax

Prebiehala podobne ako v súčasnosti, t.j. jedenkrát týždenne pre 3. a 4. ročník, pričom sa veľký dôraz kládol na metodickú prípravu, na ktorej sa podieľali nielen odborní učitelia, profesori, metodici, ale aj cvičný učiteľ a samotní žiaci. Zaujímavosťou bolo, že druháci jednotlivo hospitovali (zúčastňovali sa výstupu) u študentov vyšších ročníkov a robili si záznam, ktorý predložili riaditeľovi na podpis. V prípade neprítomnosti učiteľa cvičnej školy mohli vyučovať miesto neho štvrtáci.

Záverečné maturitné skúšky pozostávali z praktickej, písomnej a ústnej časti.

Po vzniku samostatnej ČSR v roku 1918 pokračovali snahy pripravovať slovenských učiteľov pre národné školstvo.

Osvetová, kultúrna a športová činnosť

Škola organizovala rôzne hudobné a recitačné večery, profesori pripravovali prednášky na aktuálne témy, žiaci sa prezentovali na slávnostných akadémiách, aktívne pracovali v rôznych krúžkoch, najmä v oblasti literárno-dramatickej a bábkovej. Dobré výsledky a umiestnenia na rôznych súťažiach v športovej oblasti získali v gymnastike, hádzanej, volejbale, päťboji, ale aj vo futbale a hokeji.

Popri výchovnovzdelávacom procese pre denné štúdium organizoval ústav aj krátkodobé kurzy, napr.: opatrovateľský, jazykový, kurz kreslenia, telesnej výchovy, ručných prác a pod.

Vo vojnových rokoch bola činnosť školy prerušená, pretože o štúdium učiteľstva bol v tomto období malý záujem. 1. marca 1945 sa vzdelávanie v Štátnej učiteľskej akadémii obnovilo a po prijímacích pohovoroch sa vyučovanie začalo v 8 triedach vo všetkých ročníkoch.

Od roku 1950 bola škola premenovaná na Pedagogické gymnázium, cieľom ktorého bolo poskytovať vyššie odborné vzdelanie pre učiteľov a vychovávateľov v národných školách. Novou formou štúdia bola Vyššia škola pracujúcich. V máji 1956 bola nadviazaná družba s Pedagogickou školou v Balašských Ďarmotách (MR).

Rozhodnutím ministerstva školstva od školského roku 1959/1960 prestávajú pedagogické gymnáziá existovať, pretvárajú sa na pedagogické školy pre vzdelávanie učiteliek MŠ, nakoľko ďalšie vzdelávanie učiteľov národných škôl preberá na seba Vyššia pedagogická škola v Banskej Bystrici vo forme trojročného štúdia.

Po 33 rokoch sa opäť obnovilo vyučovanie aj v maďarskom jazyku. V školskom roku 1963/1964 sa prvýkrát otvára aj odbor vychovávateľský.

Od školského roku 1996/1997 sa rozšírilo zameranie školy aj na sociálnu oblasť, čo sa odzrkadlilo aj na zmene názvu na Pedagogickú a sociálnu akadémiu s dvoma odbormi: učiteľstvo pre MŠ a vychovávateľstvo a sociálno-výchovný pracovník.

Humanizačné snahy súčasného školského systému nás viedli k myšlienke integrácie sluchovo postihnutých žiakov, ktorej realizácia sa na Strednej pedagogickej škole v Lučenci začala v školskom roku 1993/1994 napĺňať.